CHUDNUTIE Chuť na sladké a chudnutie.

Chuť na sladké a ako s ňou naložiť?

Chcete schudnúť a nedarí sa Vám zbaviť problému s neustálymi chuťami na sladkosti? Bezproblémový postup Vašeho chudnutia výrazne ovplyvňuje aj zvládnutie tejto príjemnej, ale nebezpečnej neresti.

Cukor pokladáme pri chudnutí za najnebezpečnejší sacharid. Jeho konzumácia je natoľko rozšírená a sprevádza nás celý život už od kolísky, že nie je neprávom považovaný pri racionálnej výžive za nepriateľa č.1.

Jeho neblahý účinok na naše zdravie sa neprejaví okamžite. Zbadáme ho až po rokoch nežiaducimi tukovými vankúšikmi na našom kedysi štíhlom tele a akoby to ešte nestačilo, nesie vinu aj našom chrupe, lebo je príčinou zubného kazu. Je to skutočne rafinovaný nepriateľ a má to dokonca napísané na obale. No predmetom tohto článku nebude cukor, ale chuť na sladké a čo s ňou.

Vie to aj potravinársky priemysel a na tomto fakte zarába nemalé peniaze. Sladká chuť je zárukou dobrej predajnosti akéhokoľvek výrobku. Kde sa vzala? Prečo musíme obchádzať v potravinách regály so sladkosťami oblúkom a deti nám hádžu do košíka všetky tie dobroty, čo poznajú z televíznej reklamy?

Prečo mám sladké chute?

Sme tak naprogramovaní prírodou. História súčasného stravovania je veľmi krátka. Masové rozšírenie cukru prišlo až v 20. storočí a je to skutočne krátka doba v porovnaní s miliónmi rokov evolúcie a stravovaním, ktoré sa v jednotlivých obdobiach líšilo len nepatrne.

Jednou z výhod človeka oproti iným pozemským tvorom bola aj jeho „všežravosť“. To mu dovolilo prežívať od trópov až po polárny kruh. V každom prostredí našiel potraviny, ktoré mu dovoľovali prežiť. Je však jedno v akej oblasti zeme človek prežíva a čím sa živí, všetci do jedného majú niečo spoločné. Jedlom, ktoré má sladkú chuť nepohrdne nikto. Je to v nás hlboko naprogramované. Nie je sa ale čomu čudovať.

Stačí sa pozrieť na pravlasť moderného človeka (Afriku) a zistíme prečo je tomu tak. Vyzerá to, že ešte pred našou „všežravosťou“ sme boli zrejme „plodožravci“ a väčšina plodov má chuť sladkú. Aj anatomický pohľad na náš tráviaci systém nám napovedá, že je tomu tak. Veľmi sa líši od tráviacej sústavy mäsožravcov ale aj bylinožravcov.

Živočíšny druh, z ktorého sa človek vyvinul, sa musel milióny rokov živiť pojedaním ovocia a plodov. Dokonca ak sa na vec pozrieme aj iným pohľadom ako evolučným – kresťanským tak sa nám táto teória potvrdí. V biblii sa píše, že Adam a Eva žili v raji a živili sa plodmi z rajskej záhrady.

A tu je na mieste sa zamyslieť. Ovocie má sladkú chuť a je to tá prapôvodná potravina, ktorou sme sa kedysi živili. Sme vybavení prírodou nepoznať pri jedení sladkého striedmosť. Malo to vtedy svoje opodstatnenie. Pri väčšine plodonosných rastlín je úroda sezónna záležitosť. Obdobie nadbytku nasledovalo obdobie núdze a len táto nestriedmosť zabezpečila nabratie dostatočných tukových zásob na obdobie nedostatku.

Nie je sladké ako sladké.  Sladké ovocie, ktoré nám ponúka príroda sa veľmi líši od sladkých maškŕt, ktorými sa stravujeme dnes.Aj samotný cukor obsiahnutý v ovocí je menej „nebezpečný“. No v tomto prípade platí, že cukor v ovocí je len akýmsi „ochucovadlom“ na látky, ktoré sú veľmi dôležité pre naše telo. Je to celý komplex vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Aj samotná vláknina obsiahnutá v ovocí sa postará o to, aby sa cukry uvoľňovali postupne a telo si ich nestíhalo ukladať vo forme nadbytočnej energie do telesného tuku.

Preto funguje v našom mozgu niečo, čo by sa dalo nazvať ako spúšťač nestriedmosti. Ovocia treba zjesť naozaj veľa, aby človek z neho pribral. Ak náš mozog dostane signál, že sa v ústach nachádza niečo sladké, tak bez ohľadu na to, či je človek sýty alebo nie, mozog vyšle povel v jedení pokračovať. Hovoríme tomu maškrtenie. Náš mozog ešte nepochopil, že za posledných 100 rokov prebehla revolúcia v stravovaní a už dávno nie je jediným sladkým jedlom ovocie.

Treba dobre poznať svojho nepriateľa

S tým, že nám bude sladké vždy chutiť sa musíme zmieriť. Nie je to o tom, či máme alebo nemáme pevnú vôľu. Musíme sa zmieriť aj s tým, že nás naše telo bude trápiť chuťou na sladké. Je to prirodzené. Však takmer celej histórii človeka platilo, že sladké nie je len energia, ale aj vitamíny a ostatné, pre zdravý chod organizmu, nevyhnutné látky.

Telo má jednoduchú logiku. Keď mu chýba nejaká živina, ktoré sa nachádza v ovocí, vyšle signál zjesť niečo sladké. V súčasnosti, kedy sa používajú v kuchyni koncentrované potraviny, zbavené výživných látok, tak môže vzniknúť diabolský začarovaný kruh. Nepretržitý hlad a chuť maškrtiť. Preto je najdôležitejším krokom ako premôcť nepriateľa (nepriateľom je chuť na sladké), návrat k pôvodnej, na živiny bohatej strave. Aj teda k ovociu.

Ani umelé sladidlá nemusia byť vždy riešenie

Pokiaľ slúžia na ochutenie nápojov alebo náhrada cukru pri prechode z nezdravej výživy na zdravú, tak majú nepochybne svoj význam. Ale nie je to trvalé riešenie, ktoré by sa dalo pri chudnutí v neobmedzenej miere uplatňovať. Ak sa vám podarí aj pripraviť nejaký chutný dezert zo zdravých surovín a ochutený umelým sladidlom, tak sa zapne v mozgu rovnaký spúšťač nestriedmosti ako je to pri „originálnych“ sladkostiach. Vtedy síce nepriberiete z cukru, ale z iných surovín použitých v recepte.

Skutočne je pri chudnutí „dovolené“ len ovocie? V malom množstve áno. Vo veľkom množstve sa priberá aj z ovocia. Niektorými jedlami však môžete chuť na sladké oklamať. Môže to byť kaša z nejakej celozrnnej obilniny a tú môžete pokojne ochutiť na sladko. Sladidlom a troškou medu. Môže to byť hrianka z čierneho chleba s trochou diabetického džemu. Vždy to ale musí byť niečo, čo má nízky glykemický index. Nikdy nedovoľte, aby vás chuť na sladké premohla a vy si potom vyčítali nestriedmosť, za ktorú vlastne ani nemôžete.

 

V prípade, že potrebujete schudnúť a neviete ako, vyplňte tento FORMULÁR NA CHUDNUTIE

Taktiež sa môžete pravidelne na našej stránke RADY A DOPORUČENIA NA CHUDNUTIE (kliknite) informovať o problematike zdravej životosprávy a chudnutia.


REKLAMA

 

REKLAMA

 

REKLAMA

REKLAMA

 

 

 

 

REKLAMA

reklama

REKLAMA